reklama

Keď noc vonia jarou

Zima opustila svoj trón a prenecháva moc vesne (jari). Múdra letitá starena zanechala žezlo mladosti panny... Pomedzi vetvy stromov preniká slnko a na mladulinkej zeleni kvetov a ostrovcekoch tráv vytvára kaluže zaspávajúceho svetla. Zem pod nohami je mäkká od dostatku milosrdnej vlahy, pripravená dať život kolu roka....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Iskerníky skláňajú hlávky, aby prijali nežnú vládu rodiacej sa noci.

Les sa končí a o niekoľko krokov už budem cítiť iba tvrdosť asfaltu, nemiesto prispôsobivej pôdy. V srdci cítim žiaľ z rozlúčky. Ako sa vôbec dá opustiť tak magické miesto, akým je jarný les??? Na dlani cítim dotyk vlastných pier a prsty smerujú ku korunám stromov - posielam bozk do náručia zelene. Ešte jeden pohľad k milovenému spevu prírody, nerozhodné odvrátenie sa a...

A nečakaný rýchly obrat naspäť... Už naozaj posledný. Sľubujem! (Ak to dokážem) Neviem sa odhodlať odtrhnúť oči.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta sa stáča do zákrut a autá zlovestne vrčia dávajúc mi najavo ich večný zhon a uponáhlanosť. Ľudské tváre sú sklopené ku kamienkom v betóne. Z farebnej obrazovky počuť hlasnú politicky zameranú výmenu názorov. Vyhýbam sa im - im všetkým. Vyzúvam si zablatené tenisy v kúpeľni, aby som nepoškvrnila tmavý koberec v chodbe a zatváram dvere môjho útočiska - mojej izbičky. Cez počítač prehadzujem batikovanú šatku, aby som zakryla jeho nemú tvár... Veľmi, veľmi potichúčku - takmer bez dychu kráčam k dvojkrídlovému oknu. Po okamihu, čo ho otváram, počujem svoj hlboký nádych. Nočný vzduch mi hladí viečka rozpálené pokojnou radosťou. Tma zahalila mesto svojím závojom, aby zakryla jeho beztvarý ruch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na nočnom stolíku z bieleho dreva leží sviečka a atmosféra izby je nasýtená arómou santalu. Okolo tela sa skrúca deka a hlava pomali, tak neskutočne momali padá k ramenu...

Navôkol nič nevidím. Jediné, čo vnímam je vôňa listov a zeme. Oči si začínajú privykať na temnotu. Doďaleka sa rozbieha praskanie vetvičiek spôsobené krokmi. Tam, kdesi v ďiaľke blikoce žiara, akoby roztancuvávala tiene stromov a šírila teplo tajných snov. Dym je plný medovky, tymiánu a levandule. Postavy sú zrazu nehybné, od okamihu, keď ich pohľad spočinul na mojej tvári. Klopím viečka cítiac vinu, pretože to ja som príčinou toho neprirodzeného ticha. Akoby i les sám onemel...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pristupuje bližšie. Dlhá tunika jej halí boky. Nedokážem sa jej pozrieť do očí. Prstami mi pohladí líce, kým podvihne previnilú tvár a vystaví ju žiare ohňa. Je krásna... Staršia než les sám, vo vlasoch šípky a zopár kvietkov. Vyšívaný plátený odev pôsobí vznešene. Po usmiatej tvári sa rozliehajú siete nespočetných vrások, oči pokojne a nežne skúmajú moju dušu, úsmev sa prehlbuje a ja sa neviem odvrátiť... (Vlastne ani nechcem) Plné pery začínajú pieť a v očiach všetkých naokolo sa zračí radosť. Pieseň rozpráva o prirodzených zmenách, plynutí času a o znovuobjavení súzvuku s prírodou...

Moje oblečenie pohltil oheň, vyšívaná tunika mi halí boky, vyžaruje zo mňa čire šťastie, zatiaľ, čo sa ústa pohybujú v množstve radostných nápevov, velebiacich jar. Niekoľko rúk zviera bubny, aby dodali nočnému lesu života. Krv sa mi rozlieva po tele počas divokého a nespútaného tanca. Vo vlasoch sa tkvie veniec. Hlasy ma napĺňajú prílivmi moci a čara nočného rituálu. Nikdy predtým som sa necítila tak... Tak doma!!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z tmy sa vynárajú bolestivé záblesky rána a nútia unavené viečka k prebúdzaniu.

Otvárajú sa... NIE!!! - Bol to len sen...

Slzy zalievajú poblednuté líca a nesmierna úzkosť stiesňuje rozcítené mladé srdce.

Ale predsa...

Deka sa odkrúca a ja si zrazu uvedomujem dotyk plátna. Žiari na ňom svetlo zelený, ručne vyšívaný symbol nekonečného uzla (ktorého pletenie bolo kedysi výsadou samotných druidov).

Vstávam, nohy dopadajú na koberec a zrazu sa mi zrýchli tep... Neverím vlastným očiam!!!

Pri posteli leží predmet vyrezávaný zo svetlého dreva a na vrchole sa v rannom slnku blyští horský kryštál... Žezlo bolo predané!

Petra Dibalova

Petra Dibalova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hladaj ma tam, kde nedovidíš... Volaj ma vtedy, keď si budeš myslieť, že s Tebou už nie som... Keď sa budeš cítiť opustený, prekvapí Ťa, že stojím neustále po Tvojom boku a môj hlas znie v pozadí Tvojej mysle, tak ako neutíchajúci tlkot srdca. Budem Tvojou dušou, ak si to budeš priať... Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu